Biblia

Andrej Mátel, Mario Števanka (25.8. 2025)

Rozhovory o čítaní Biblie
(1 Podobenstvá)

Dialóg bratov o tom ako čítať Bibliu. Prvý diel je o čítaní podobenstiev.

Stará zmluva (TANACH)

Hebrejskú Bibliu tvorí TÓRA (Päť  kníh Mojžišových), NEVIÍM (Proroci) a KETUVIM (Spisy). Židia ustálili svoj kánon biblických kníh na konci 1. stor. po Kr. (neskôr ho v tejto podobe prijali protestantské cirkvi). Ďalšie spisy, ktoré sa nachádzajú v gréckom preklade Biblie (Septuaginte), sú označované ako deuterokanonické (apokryfné). Katolícka a Pravoslávna cirkev ich má ako integrálnu súčasť Biblie.

Nová zmluva

Označovaná je aj ako Nový zákon alebo Nový testament. V jeho strede je osoba Ježiša Krista, Božieho Syna a Mesiáša, ktorý zomrel za nás a za naše hriechy, bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem (por. 1 Kor 15:3-4). Súčasťou Novej zmluvy je 27 spisov: štyri evanjeliá, Skutky apoštolov, listy apoštolov a Zjavenie Jána. 

Mesiánski Židia

Berit chadaša, teda Novú zmluvu, prijímajú akú súčasť Biblie, spolu s Tanachom (Tórou, prorokmi a spismi) podľa židovského a kresťanského protestantského kánonu, teda bez deuterokanonických kníh. Novú zmluvu čítajú a vykladajú z jej hebrejského prekladu, ktorý sa snaží rešpektovať výrazy biblickej hebrejčiny.

Pseudoepigrafy, apokryfy

Nekánonické židovské a prvokresťanské spisy z obdobia cca 3. stor. pred Kr. - 1. stor. po Kr. Slúžia ako doplnkové čítanie k štúdiu Písma či biblickej histórie (napr. Kumránske spisy, Prvá kniha Henochova, Kniha Jubileí, Nanebovzatie Mojžišovo, Kniha proroka Gada, Tomášovo evanjelium, Hermov pastier a ďalšie.)